Rodičovstvo je naplnené pocitmi. 
Celou škálou pocitov, od radosti cez bezmocnosť, od šťastia po zúfalstvo. Každý z týchto pocitov má veľké množstvo odtieňov, niečo ako stupnicu intenzity,  ktorá má však v prípade rodičov omnoho širšiu škálu ako u “nerodičov” (absolútne sa nechcem dotknúť bezdetných, avšak rodičia mi dajú za pravdu - nebol frustrovaný ten, kto nezažil vlastné vrešťiace dieťa v supermarkete plnom vyčítavých pohľadov). Myslím tým fakt, že odkedy som matkou, môj strach ale aj láska nadobudla obludné rozmery, také, o akých sa mi predtým ani nesnívalo. To má samozrejme svoje svetlé i tienisté stránky. 

Tento článok však nemá byť o nich. 
Chcem napísať o špeciálnych momentoch, ktoré mi umožňujú prežívať tieto mega intenzívne pocity (a keďže som optimista z presvedčenia, budem písať iba o chvíľkach, na ktoré sa viažu výhradne pozitívne emócie). Momenty, ktoré ostatným možno pripadajú všedné, avšak pre mňa sú to chvíľky, na ktoré nechcem nikdy zabudnúť.  

1. to, ako sa na mňa pozeráš

Máš len pár týždňov ale ten pohľad je neskutočný. Nevieš, čo znamená láska a aj tak ju vyjadruješ intenzívne, hlboko a nezištne.


2. to, ako si hompáľaš nožičkou, keď ťa dojčím

Neviem, čo to znamená ale tá bezprostrednosť daného momentu je nádherná.


3. to, aké milé zvuky vydávaš, keď prestávaš plakať 

Znie to ako kňukanie malého šteniatka :)


4. to, ako sa pokojne uložíš v mojom náručí 

Ležíš na mojej hrudi, počúvaš tlkot môjho srdca, cítime sa navzájom. Najskôr pozeráš okolo, na mňa, za mňa a opäť okolo. A potom si položíš hlávku, chvíľu sa ešte  mrvíš, kým si nájdeš polohu, vzdychneš si, zavrieš oči a zaspíš.  Ako také bábätko :)

5. to, ako miluješ kúpanie

Stačí, že pustíme vodu a už prepletáš nohami, mávaš rukami a škeríš sa ako ja pred výkladom so šatami snov.

Bežné momenty, extrémne zážitky. 
Aj o tom je rodičovstvo. 
Odporúčam :)