Mami, ja už budem dobrý.
Len tak pre zaujímavosť, koľkokrát ste túto či podobnú vetu počuli v posledných dňoch vy? Lebo naše dni prebiehajú v nádhernom kolobehu odvrávania, sľubov, drzích odpovedí a opäť sľubov… V závislosti od toho, či zrovna chcem niečo ja (vzniká drzá a odvrávacia fáza) alebo on (áno, tu prichádza na rad “už to nikdy, nikdy, NIKDY neurobím”, a aj “ja som sa strašne pomýlil, prepáč” a podobne).
Keby mi niekto za každý takýto sľub dal 5 euro, mám už hypotéku splatenú!

Teraz napríklad nesmierne túžil po dvoch večerných rozprávach namiesto jednej. Poznám ho však, nech ich má koľkokoľvek, vždy sa bude nakoniec hádať o ďalšiu. Keď som to spomenula, prišli sľuby. Dnes výnimočne vyšperkované, dokonca použil aj špecialitku “ja už budem odteraz ten najlepší synček na svete!” a prekvapil novinkou “dám ti čo len chceš, ak budú rozprávky dve”!

Tak mi napadlo, že a veď prečo nie? Keď je dobrý, dostáva sem tam drobné do pokladničky (šetrí si na brontosaura so zeleným okom - odkiaľ toto vzniklo, netuším), aj cez Veľkú noc vyšibal zo 10 Eur. Hodnotu peňazí zatiaľ síce vníma iba cez počet mincí ale zároveň veľmi dobre vie, že bez nich v tomto materiálnom svete ďaleko nazájde. Prečo by som zasa ja nemohla čo to do dostávať, keď je naopak zlý? Okrem infarktových stavov myslím.
S trochou dospeláckej vychcanosti a použitím jemnej psychológie som ho napokon presvedčila a s krpcom sme uzavreli dohodu. Za každé výrazné porušenie či neposluch mi vráti jednu mincu z pokladničky.... Uvidíme. Sľúbil mi to...

Všetko dobré,

Marína

Čítajte aj: Milujem, keď maľuješ