Okrem Bubových záľub, nazvime ich diplomaticky „tie neštandartné“ (alebo menej opatrne - tie, ktoré mi spôsobujú nekontrolovatelnú chuť okamžite utiecť z domu a začať žiť niekde ďaleko, tajne, ako bezdetná a slobodná osoba, síce so strachom zo sociálky avšak bez tinitusu v ušiach), máme na šťastie aj jednu „normálnu“.

Do prvej kategórie rátam napríklad aktivitu „mama som lev“ (tzn. rýchlo sa presúvam po štyroch, číham pod palmou, snažím sa niekoho naplašiť nečakaným vrčaním či útokom spoza palmy lebo SOM LEV a lev predsa číha a naháňa antilopy) alebo hru „na dinosaura“ (ako inak - napodobňovanie zvukov útočiaceho dinosaura, po ktorom samozrejme musia nasledovať zvuky dinosaura raneného...) a iné veselosti tohto typu.

Do kategórie druhej patrí... kreslenie. Paradoxne táto krásna, tvorivá a hlavne tichá činnosť patrí medzi Bubove obľúbené záľuby už od detstva. Maľuje skutočne veľa a rád. Našťastie nikdy netrpeli steny, dvere či podlahy, aj keď mnohokrát som trpela ja.

Som majsterka v kreslení letiaceho motýla, bežiacej myši a tučného prasaťa zpredu. Myslíte, že som však mala niekedy šancu stvárniť Bubovi, či nebodaj odovzdať mu znalosti ako kresliť aspoň jeden zo spomínaných námetov??? Samozrejme, že nie. Štandartné zadanie odjakživa znelo lev, tiger, ďalej žralok, proste čokoľvek, čo má zuby (myš ani prasa sa mu nerátalo, aj keď nepopieratelne zuby majú – ide predsa o hlodavca, dokonca som si zistila, že dospelé prasa má o 14 !!! zubov viac ako dospelý tiger), neskôr sa samozrejme pridal dinosaurus. Na začiatku som sa snažila prikresliť prasaťu pásiky či myši hrivu, dieťa ma však odhalilo a okamžite diskvalifikovalo. Odvtedy kreslí sám. Naučil sa malovať tigra útočiaceho na žirafu, spiaceho leva aj Carnitosaura loviaceho korisť.

A tak je to v poriadku. Deti predsa majú predčiť svojich rodičov.

Zistenie, že štvorročné dieťa dokáže nakresliť zvieratá, ktorých niektoré mená ja neviem ani vysloviť je síce frustrujúce ale len do momentu, kým si nevyložím nohy, nepustím obľúbenú hudbičku a s časákom v ruke nečakám na jeho finálny výtvor. Pohodička.

Všetko dobré,

Marína