Poznáte obdobie strihania? Tu existuje iba “áno” alebo “nie”, buď ho doma máte alebo nie, nič medzi.
Rozpoznateľné je veľmi jednoducho, podľa:
1. neprestajného hľadania nožníc
2. neustáleho strachu o detské prsty
3. kontinuálneho našľapovania na “vystrihance”, “odstrihance” a zdrapy papiera rôznej veľkosti, tvaru a farby
4. nekonečných výkrikov “Aha, čo som vystrihol!”, (po ktorých nasleduje trápne ticho, pretože vy samozrejme netušíte, čo ten podivný tvar reprezentuje)

Ako som však zistila, okrem základných znakov tohto obdobia, ktoré platia na všetky postihnuté domácnosti, existujú aj špecifické prejavy. U nás, napríklad, je strihanie prepojené na kreslenie. Bubo teda najprv čarbe (momentálne už piaty deň výhradne veľké a zubaté ryby) a následne svoje výtvory vystrihuje. Poviete si, aké milé…. AHA! Tie ryby musia byť tak minimálne polmetrové (no samozrejme, aby mohli útočiť na dinosaurov), čím stúpla jeho spotreba papiera asi trojnásobne. Momentálne už zaútočil na rolku v maliarskom stojane z Ikea, ktorá tam stála bezprizorne už od jeho 2 rokov… Môžem ja vysvetľovať, koľko pri tom zomrelo stromčekov.

Pri snahe vystrihnúť tieto monštrá, zväčša utne hlavu, prípadne zuby či inú časť nevyhnutnú na ďalšie súboje s dinosaurami, takže začína znova. Najskôr však v hneve tresne nožnice o zem, niečo zvreští, pokrčí nepodarený výtvor, odbehne, pribehne, zahodí ceruzku, odbehne, pribehne, vyroluje ďalší papier, hodí na mňa (???, ja s tým fakt nič nemám!) nahnevaný ksicht a začne od začiatku. Environmentálna výchova zlyháva na plnej čiare. Ak k tomu pridáme fakt, že okrem vystrihancov stúpam aj na všadeprítomné pootvárané fixky a pohádzané ceruzky, je to radosť sama.

Ale dobre, však aspoň tvorí.

Dcéra našej kamarátky však zvolila inú taktiku, strihá zásadne …tričká. Tak intenzívne, že ju už nemohli dávať spať samú do jednej miestnosti so skriňou na oblečenie a jej šatstvo prehodili inam. Keď si však vystrihla obrázok Hellou Kitty aj zo záclony, presťahoval sa jej otec do postieľky s ružovým baldachýnom a ona putovala do spálne k mame. Odvtedy oblečenie nestrihá. Našla mamine babské časopisy a s radosťou “noššňicuje” oblečenie na celebritkách a modelečkách. Presťahovali ju teda späť do detskej izby a nás poprosili na každú návštevu priniesť prečítané módne časáky.

Ale “s vytrhnutými Zakázanými stranami!” ako nám bolo povedané. Všadeprítomné vystrihance s motívom Horúci sex a pod. rodiča 4-ročného dieťata vyvedú z miery. Tomu rozumiem. 

Všetko dobré,

Marína

PS, Chvíľku som sa inšpirovaná pohrávala s myšlienkou, že zavediem pravidlo Vstup-k-nám-iba-s-rolkou-papiera, ale Bubo mi vysvetlil, koľko stromčekov pri tom zomrie, tak som si to rozmyslela. Kľudne prídte iba s čokoládou.

Čítajte aj: Víkend s ovcou